Pokiaľ sa rozhodneme pre rekonštrukciu, alebo zhotovenie novej podlahy alebo prístupovej cesty, je výhodné použiť jeden zo širokej škály poterov, či už betónový alebo anhydritový, prípadne nivelačný. Pre daný druh poteru sa môžeme rozhodnúť podľa rôznych kritérií. Je na každom zákazníkovi, pre ktorý druh materiálu poteru sa rozhodne, a ktorý postup pripojenia poteru na podklad si zvolí ako najvhodnejší pre svoju stavbu a finančné prostriedky. V prípade, že povrch pracovn& ; ;eac ute;ho podkladu je znečistený alebo z iného dôvodu nie je možné, aby sa vytvorila súdržná vrstva poteru, zvolíme oddelené potery. Medzi týmto poterom a spodnou pevnou vrstvou je separačná podložka, tvorená napríklad pieskom, fóliou, alebo térovým papierom, pričom jej hrúbka by mala byť aspoň 4 mm. Pokiaľ sa rozhodneme pre vytvorenie zvukovej alebo tepelnej izolácie, použijeme plávajúce potery. Tento druh poteru je potom presnejšie pripravený podľa materiálu a kvality izolácie. Minimálna výška poteru by mala byť 30 mm.

Najčastejší z hľadiska prevedenia je kontaktný poter, ktorý sa nanesie priamo na spodnú vrstvu. Podklad je pred zhotovením poteru upravený pieskovaním, brokovaním alebo upravený vr st vou a krylátu alebo epoxidu. V tomto prípade poter nie je oddelený inou vrstvou a prenáša vyvýšeniny alebo praskliny do vrchnej vrstvy. Z tohto dôvodu je vhodné pre použitím kontaktného poteru povrch spodnej vrstvy zarovnať. Pri spevnení konštrukcie stavby sa používajú vystužené potery. Majú vrstvu minimum 50 mm, ktorá obaľuje kovovú konštrukciu alebo výstuž. Potery sa môžu použiť aj pri zapojení vykurovacích systémov, pričom treba prihliadať na teplovodný , elektrický a izolačný systém. Z hľadiska použitia stavebného materiálu na tvorbu akéhokoľvek poteru potrebujeme dve základné zložky.

Spojivo, ktoré spája plnivo do jednoliatej zložky. Treťou zložkou poterov sú prísady, ktoré zabezpečujú špeciálne úpravy podkladu, farebný dizajn, alebo zmenu povrchu poteru. Základom mnohých podláh je cementový poter. Nosnými zložkami je cement, ktorý spája štrk alebo piesok. Problémom pri kladení tohto druhu poteru môže byť vznik trhlín. Vznikajú pri rýchlom a nepravidelnom vysychaní mokrého poteru. Tento proces by mal trvať niekoľko dní. Tento druh poteru má sivú farbu, a napriek dodržaniu technologických postupov a vytvoreniu zmrašťovacích škár môžu niekedy vzniknúť skryté vady. Hrúbka tohto poteru by z tohto dôvodu mala byť na celej ploche rovnaká, a to približne 50 mm. Pre anhydritový poter použijeme síran vápenatý a štrk alebo piesok. Na rozdiel od betónového po teru má lesklý, svetlo krémový povrch a netvoria sa škáry. Výhodou je vynikajúca tepelná vodivosť. Za nevýhodu sa dá pokladať vyplavovanie vápenatej vrstvy poteru počas doby schnutia. Vápenec sa potom z povrchu poteru mechanicky odstraňuje. Asfaltový poter sa požíva prevažne pre tvorbu prístupových ciest a jeho súčasťou je asfalt a štrk alebo piesok. Asfalt sa pred požitím musí zahriať na 220-250stupňov Celzia.

Povrch poteru býva upravený štrkom, alebo pieskom. Výsledkom je celkový vzhľad čiernej alebo tmavosivej plochy s drsnejším povrchom. Horečnatý poter je tvorený na báze kaustifikovaného oxidu horečnatého, ktorý spája piesok, piliny, kremeň alebo chlorid horečnat&yacu te; do jedno li atej hmoty. Povrch horečnatého poteru je hladký, lesklý, tvrdý a farebný. Výsledkom je celistvá, kompaktná plocha bez prasklín a škár. Používal sa pri rekonštrukciách stavieb, a dnes je nahradený hlavne betónovým poterom. Horečnatý poter sa nazýva aj xylolit. Je tvorený vápenným magnezitom, ktorý spája do jedno -liateho celku drevené piliny, drevitú múčku/získanú napríklad v drviči konárov alebo kmeňov rastlín/, mastenec, chlorid horečnatý. Dalo by sa povedať, že hlavnou zložkou plniva horečnatého poteru sú drevené časti. Kedysi sa za týmto účelom používal aj azbest. Pre tento druh poteru je typický svetlý drsný povrch a viditeľné drevené častice na povrchu. Používal sa tiež pri rekonštrukciách. Dnes ho skoro úplne vytlačili iné modernejšie druhy poterov. Súčasné moderné technológie umožnili revolúčnu zmenu v použití poterov. Zákazníci preferujú rýchlu výstavbu alebo rekonštrukciu podkladov a uprednostňujú ľahké a rýchlo zhotoviteľné potery, za prístupnú cenu. Za týmto účelom v znikli nové systémy potero v ako je napríklad UZIN Turbolight R systém.

Prednosťou je rýchle vyzretie, vyrovnanie nerovností, vysoká tepelná izolácia a veľmi krátky čas vytvorenia poteru. Medzi vlastnosti tohto unikátneho poteru patrí aj zvuková izolácia a použitie pri akomkoľvek druhu podkladu. Väčšina zákazníkov nemá predstavu o dôležitosti schnutia poterov. Podlahová krytina môže vyžadovať až niekoľko týždňov a urýchľovanie chemických procesov vedie poruchám a puklinám. Výsledkom moderných technoĺógií a želaní zákazníkov je nový druh cementového poteru UZIN NC 190. Čas vyzretia plochy poteru je okolo 24 hodín. Má vysokú tuhosť, pevnosť a odolnosť voči mrazu. Je vhodný pre vn útorné aj vonkaj&s caron;ie použ itie. No a k úplnej dokonalosti, čo sa týka rýchleho schnutia sa blíži UZIN NC 182, ktorý by sa dal porovnať so sekundovým lepidlom v ríši poterov. Bol vyvinutý na rýchle opravy podkladov, výtlky a nezrovnalosti dlažby, a to v interiéroch aj v exteriéroch.